Nízke Tatry : základné informácie[popis pohoria] [NAPANT - národný park ] [fauna] [flóra] [zaujímavosti]Popis pohoriaPohorie Nízke Tatry sa rozprestiera medzi hornými tokmi riek Váhu a Hrona. Sú súčasťou pohoria Karpát. Na severe ohraničujú Liptovskú kotlinu a juhu Horehronie. Dĺžka pohoria je približne 80 km a priemerná šírka 30 km. Na západe ohraničuje Nízke Tatry riečka Revúca, sedlo Šturec (1010 m), kde susedia s pohorím Veľkej Fatry, a Starohorský potok, na východe sedlo Popová (1056 m) a cesta, spájajúca Spiš a Gemer. Vysokohorský ráz terénu prechádza do stredohorského a v predhorí je čiastočne i kopcovitý. Len niekoľko končiarov presahuje nadmorskú výšku 2000 metrov. Jemne modelovaný hlavný hrebeň si udržiava takmer stálu výšku medzi 1500 - 2000 m. Tri najznámejšie vrcholy oboch krídel a stredu rozdelili Nízke Tatry na západnú časť - masív Prašivej (1754 m), strednú časť - Ďumbierske Tatry s najvyšším vrcholom pohoria Ďumbierom (2043 m) a na východnú časť - Kráľovohoľské Tatry s dominujúcou Kráľovou hoľou (1948 m). Západná časť pohoria má väčšinou hôľnatý charakter, až na masív Ďumbiera. Dominuje jej masív Prašivej, ktorý sa rozprestiera od Hiadeľského sedla po Latiborskú horu s najvyšším vrcholom Veľká Chochuľa (1754 m). Významným vrcholom v západnej časti je Chabenec s výškou 1955 metrov, pod ktorým severozápadne leží najvyššie položená obec Slovenska - stará banícka osada Magurka (1050 m). Turisticky najzaujímavejšia (zrejme kvôli vysokohorskému ľadovcovému reliéfu) je stredná časť Nízkych Tatier. Tu sa nachádza najvyšší vrch Nízkych Tatier - Ďumbier s výškou 2043 m. Najznámejšou dolinou je Demänovská. Jasná s masívom Chopku je najvýznamnejším zimným strediskom s ojedinelým prepojením sever-juh lanovkou cez hlavný hrebeň (pre lyžiarov je tu k dispozícii 5 sedačkových lanoviek, jedna kabínová lanovka a 7 lyžiarskych vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 11,000 osôb za hodinu, pri ktorých sa nachádza 22 km upravovaných lyžiarskych zjazdových tratí z ktorých je 7 km umelo zasnežovaných. Tri zjazdovky sú homologizované pre vrcholové športové podujatia). Skupina Ďumbiera končí v sedle Čertovica. Cez toto sedlo prebieha Bockou dolinou cesta spájajúca Liptov s Horehroním. Hrebeň tu klesá do výšky 1238 m. Od Čertovice smerom na východ pohorie stráca vysokohorský charakter a znova nadobúda hôľnatý ráz. Charakteristickými výškovými bodmi východnej časti pohoria sú Čertova svadba (1457 m), Homôľka (1661 m), Veľká Vápenica (1691 m), Andrejcová (1585 m), Orlová (1841 m) a legendárna Kráľova hoľa (1946 m). Z uvedených štítoch patria medzi najnavštevovanejšie: Chopok, Ďumbier a Kráľova hoľa. Z Ďumbiera, najvyššieho vrcholu pohoria, je prekrásny výhľad na ostatné časti Nízkych Tatier, Liptov, Západné Tatry, Vysoké Tatry, na Horehronie, Slovenské Rudohorie a ostatné pohoria Slovenska. Chopok je centrom lyžovania a turistiky najmä pre jeho ľahkú dostupnosť. Kráľova hoľa je majestátom Horehronia. Ospievali ju básnici ako symbol slobody a ľud vo svojich prekrásnych piesňach. Svojou rozlohou patrí medzi najmohutnejšie hory Slovenska. Je významným vodným predelom. Pramenia tu 4 významné slovenské rieky: na severných svahoch Čierny Váh a Hornád, na juhovýchode pramení Hron a Hnilec. Národný park Nízke Tatry - NAPANTNárodný park bol vyhlásený v roku 1978. Súčasná výmera parku a jeho ochranného pásma je 183 004 ha.Centrálna časť pohoria je tvorená kryštalickými horninami (granit, granodirit, rula, firit) a modelovaná pôsobením ľadovcov. Tam, kde ľadovce svojou činnosťou nezasiahli, vytvoril sa hladko modelovaný hôľny reliéf. Pestrá geologická stavba Nízkych Tatier podmienila aj vznik rozsiahlych krasových oblastí. Pôsobením vody na vápence a dolomity bol vytvorený Liptovský, Bystriansky a vysokohorský Ďumbiersky kras. Systém Demänovských jaskýň, ktoré sú národnou prírodnou pamiatkou, sa rozprestiera v deviatich úrovniach v celkovej dĺžke 24 km. Lesy zaberajú až 70% územia národného parku. Sú tu zastúpené lesné vegetačné stupne od tretieho dubovo-bukového až po ôsmy kosodrevinový. Podstatnú časť národného parku pokrývajú horské lesy smrekovo-bukovo-jedľového a smrekového lesného vegetačného stupňa. Zachovalé prirodzené lesy nájdeme aj mimo vyhlásených maloplošných chránených území. Vo vrcholových častiach pohoria je vyvinutý aj alpínsky stupeň, reprezentovaný alpínskymi lúkami. Na území nízkotatranského národného parku je vyhlásených 20 maloplošných chránených území, 10 národných prírodných rezervácií, 5 národných prírodných pamiatok, 6 prírodných pamiatok a 2 chránené areály. FlóraV Nízkych Tatrách majú svoje zastúpenie vápnomilné i kyslomilné kvety. Z chránených druhov tu rastie plesnivec alpínsky, viaceré druhy lomikameňov, poniklec slovenský či dryádka osemlupienková. Nízke Tatry sú jediným miestom na Slovensku, kde rastie lomikameň pozmenený a kučeravec čiarkovitý. Z machov je zaujímavý výskyt ochyrei tatranskej, ktorá je endemitom Nízkych Tatier (viac o flóre Nízkych Tatier).FaunaV lesoch Nízkych Tatier žije veľké množstvo poľovnej zveri. Zastúpená je jelenia, diviačia a srnčia zver.Zo šeliem tu žijú kuny, lasica, rys ostrovid, líška obyčajná, vlk obyčajný, v okrajových častiach pohoria mačka divá. Priaznivé podmienky pre existenciu tu má šelma medveď hnedý. V alpínskom pásme žijú typicky vysokohorské živočíchy ako hrabáč tatranský, hrabáč snežný, populácia svišťa vrchovského a populácia kamzíka vrchovského tatranského, ktorý je pôvodným obyvateľom Vysokých Tatier a do Nízkych Tatier bol introdukovaný v rokoch 1969-1974. Vtáctvo zastupujú druhy horského pásma, pásma kosodreviny a holí. K významným hniezdičom patria včelár obyčajný, orol skalný, nepravidelne sokol sťahovavý, tetrov obyčajný, kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý, dubník trojprstý, murárik červenokrídly. Svoj hniezdny areál tu má aj bocian čierny. Mnohé vtáčie druhy patria medzi vzácne migranty. V roku 1995 tu bola preukázateľne potvrdená prvá hniezdna lokalita kolibkára zeleného v rámci Slovenska. Zaujímavosti z Nízkych Tatier
Nízke Tatry : sprievodca hrebeňom
|