Nízke Tatry : popis pohoria, národný park NAPANT, fauna, flóra a zaujímavosti Nízke Tatry: doprava do NT - prístup vlakom, autom, autobusom, stopom Nízke Tatry : časy, trasy, výškový profil hrebeňa, doporučený smer hrebeňovky Nízke Tatry : ubytovanie na hrebeni - horské chaty, útulne, prístrešky, stanovanie, kempy Nízke Tatry : letný a zimný prechod hrebeňa - popis trasy, rozdelenie na dni Nízke Tatry : voda - kde nabrať vodu, pramene a iné zdroje vody Nízke Tatry : zaujímavé miesta, ktoré by ste si nemali nechať ujsť pri prechode hrebeňa
Nízke Tatry : na čo si dať pozor na hrebeni, sezónne uzávery, lavíny, medveďe, horská služba, nehody Nízke Tatry : počasie na hrebeni, aktuálne počasie z hrebeňa, predpoveď počasia, priemerné teploty, lavínový stupeň nebezpečenstva, výška napadnutého snehu Nízke Tatry : potrebné mapy a sprievodcovia Nízke Tatry : fotografie Nízke Tatry : dôležité a užitočné linky na ďalšie stránky a zdroje informácií Nízke Tatry : nástenka - nechajte svoj odkaz, pripomienku či novú informáciu o Nízkych Tatrách Nízke Tatry : často kladené otázky

Nízke Tatry : základné informácie

[popis pohoria] [NAPANT - národný park ] [fauna] [flóra] [zaujímavosti]

Popis pohoria

Nízke Tatry : panoráma (kliknite pre väčší detail!)

Pohorie Nízke Tatry sa rozprestiera medzi hornými tokmi riek Váhu a Hrona. Sú súčasťou pohoria Karpát. Na severe ohraničujú Liptovskú kotlinu a juhu Horehronie. Dĺžka pohoria je približne 80 km a priemerná šírka 30 km. Na západe ohraničuje Nízke Tatry riečka Revúca, sedlo Šturec (1010 m), kde susedia s pohorím Veľkej Fatry, a Starohorský potok, na východe sedlo Popová (1056 m) a cesta, spájajúca Spiš a Gemer.

Vysokohorský ráz terénu prechádza do stredohorského a v predhorí je čiastočne i kopcovitý. Len niekoľko končiarov presahuje nadmorskú výšku 2000 metrov. Jemne modelovaný hlavný hrebeň si udržiava takmer stálu výšku medzi 1500 - 2000 m. Tri najznámejšie vrcholy oboch krídel a stredu rozdelili Nízke Tatry na západnú časť - masív Prašivej (1754 m), strednú časť - Ďumbierske Tatry s najvyšším vrcholom pohoria Ďumbierom (2043 m) a na východnú časť - Kráľovohoľské Tatry s dominujúcou Kráľovou hoľou (1948 m).

Západná časť pohoria má väčšinou hôľnatý charakter, až na masív Ďumbiera. Dominuje jej masív Prašivej, ktorý sa rozprestiera od Hiadeľského sedla po Latiborskú horu s najvyšším vrcholom Veľká Chochuľa (1754 m). Významným vrcholom v západnej časti je Chabenec s výškou 1955 metrov, pod ktorým severozápadne leží najvyššie položená obec Slovenska - stará banícka osada Magurka (1050 m).

Turisticky najzaujímavejšia (zrejme kvôli vysokohorskému ľadovcovému reliéfu) je stredná časť Nízkych Tatier. Tu sa nachádza najvyšší vrch Nízkych Tatier - Ďumbier s výškou 2043 m. Najznámejšou dolinou je Demänovská.

Jasná s masívom Chopku je najvýznamnejším zimným strediskom s ojedinelým prepojením sever-juh lanovkou cez hlavný hrebeň (pre lyžiarov je tu k dispozícii 5 sedačkových lanoviek, jedna kabínová lanovka a 7 lyžiarskych vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 11,000 osôb za hodinu, pri ktorých sa nachádza 22 km upravovaných lyžiarskych zjazdových tratí z ktorých je 7 km umelo zasnežovaných. Tri zjazdovky sú homologizované pre vrcholové športové podujatia).

Skupina Ďumbiera končí v sedle Čertovica. Cez toto sedlo prebieha Bockou dolinou cesta spájajúca Liptov s Horehroním. Hrebeň tu klesá do výšky 1238 m. Od Čertovice smerom na východ pohorie stráca vysokohorský charakter a znova nadobúda hôľnatý ráz. Charakteristickými výškovými bodmi východnej časti pohoria sú Čertova svadba (1457 m), Homôľka (1661 m), Veľká Vápenica (1691 m), Andrejcová (1585 m), Orlová (1841 m) a legendárna Kráľova hoľa (1946 m).

Z uvedených štítoch patria medzi najnavštevovanejšie: Chopok, Ďumbier a Kráľova hoľa. Z Ďumbiera, najvyššieho vrcholu pohoria, je prekrásny výhľad na ostatné časti Nízkych Tatier, Liptov, Západné Tatry, Vysoké Tatry, na Horehronie, Slovenské Rudohorie a ostatné pohoria Slovenska. Chopok je centrom lyžovania a turistiky najmä pre jeho ľahkú dostupnosť. Kráľova hoľa je majestátom Horehronia. Ospievali ju básnici ako symbol slobody a ľud vo svojich prekrásnych piesňach. Svojou rozlohou patrí medzi najmohutnejšie hory Slovenska. Je významným vodným predelom. Pramenia tu 4 významné slovenské rieky: na severných svahoch Čierny Váh a Hornád, na juhovýchode pramení Hron a Hnilec.

Národný park Nízke Tatry - NAPANT

Národný park bol vyhlásený v roku 1978. Súčasná výmera parku a jeho ochranného pásma je 183 004 ha.

Centrálna časť pohoria je tvorená kryštalickými horninami (granit, granodirit, rula, firit) a modelovaná pôsobením ľadovcov. Tam, kde ľadovce svojou činnosťou nezasiahli, vytvoril sa hladko modelovaný hôľny reliéf. Pestrá geologická stavba Nízkych Tatier podmienila aj vznik rozsiahlych krasových oblastí. Pôsobením vody na vápence a dolomity bol vytvorený Liptovský, Bystriansky a vysokohorský Ďumbiersky kras. Systém Demänovských jaskýň, ktoré sú národnou prírodnou pamiatkou, sa rozprestiera v deviatich úrovniach v celkovej dĺžke 24 km.

Lesy zaberajú až 70% územia národného parku. Sú tu zastúpené lesné vegetačné stupne od tretieho dubovo-bukového až po ôsmy kosodrevinový. Podstatnú časť národného parku pokrývajú horské lesy smrekovo-bukovo-jedľového a smrekového lesného vegetačného stupňa. Zachovalé prirodzené lesy nájdeme aj mimo vyhlásených maloplošných chránených území. Vo vrcholových častiach pohoria je vyvinutý aj alpínsky stupeň, reprezentovaný alpínskymi lúkami.

Na území nízkotatranského národného parku je vyhlásených 20 maloplošných chránených území, 10 národných prírodných rezervácií, 5 národných prírodných pamiatok, 6 prírodných pamiatok a 2 chránené areály.

Flóra

V Nízkych Tatrách majú svoje zastúpenie vápnomilné i kyslomilné kvety. Z chránených druhov tu rastie plesnivec alpínsky, viaceré druhy lomikameňov, poniklec slovenský či dryádka osemlupienková. Nízke Tatry sú jediným miestom na Slovensku, kde rastie lomikameň pozmenený a kučeravec čiarkovitý. Z machov je zaujímavý výskyt ochyrei tatranskej, ktorá je endemitom Nízkych Tatier (viac o flóre Nízkych Tatier).

Fauna

V lesoch Nízkych Tatier žije veľké množstvo poľovnej zveri. Zastúpená je jelenia, diviačia a srnčia zver.

Zo šeliem tu žijú kuny, lasica, rys ostrovid, líška obyčajná, vlk obyčajný, v okrajových častiach pohoria mačka divá. Priaznivé podmienky pre existenciu tu má šelma medveď hnedý. V alpínskom pásme žijú typicky vysokohorské živočíchy ako hrabáč tatranský, hrabáč snežný, populácia svišťa vrchovského a populácia kamzíka vrchovského tatranského, ktorý je pôvodným obyvateľom Vysokých Tatier a do Nízkych Tatier bol introdukovaný v rokoch 1969-1974.

Vtáctvo zastupujú druhy horského pásma, pásma kosodreviny a holí. K významným hniezdičom patria včelár obyčajný, orol skalný, nepravidelne sokol sťahovavý, tetrov obyčajný, kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý, dubník trojprstý, murárik červenokrídly. Svoj hniezdny areál tu má aj bocian čierny. Mnohé vtáčie druhy patria medzi vzácne migranty. V roku 1995 tu bola preukázateľne potvrdená prvá hniezdna lokalita kolibkára zeleného v rámci Slovenska.

Zaujímavosti z Nízkych Tatier

  • Nízke Tatry sú rozlohou najväčším horstvom Slovenska.
  • Lesy zaberajú až 70% územia Národného parku Nízke Tatry.
  • Dĺžka pohoria je cca 80 km a šírka 30; rozloha je zhruba 2000 km2.
  • Na severných svahoch Nízkych Tatier je sieť turistických značkovaných chodníkov v dĺžke 515 km. Zimným tyčovým značením je vytyčovaný celý hlavný hrebeň Nízkych Tatier.
  • V okolí Ďumbiera sa kedysi dolovala železná ruda, doposiaľ v údolí vidno zvyšky baní, štôlne a banské cesty (napr. v Kumštovej doline). Tiež sa v Nízkych Tatrách dolovalo zlato (Latiborská Hoľa, Magurka).
  • Demänovská ľadová jaskyňa je najnavštevovanejšia jaskyňa na Slovensku (ročne 180 000 - 210 000 osôb; rekord z r. 1962 : 277 313 návštevníkov).
  • Národný park Nízke Tatry (NAPANT) bol vyhlásený v roku 1978.
  • Kamzíky v Nízkych Tatrách sem boli "dovezené" z Vysokých Tatier.
  • Nízke Tatry sú jediným miestom na Slovensku, kde rastie lomikameň pozmenený a kučeravec čiarkovitý.
  • Ochyrea tatranská je nízkotatranský endemit (to znamená, že jediné miesto na svete, kde rastie, sú práve Nízke Tatry).
  • V roku 1995 bola v Nízkych Tatrách potvrdená prvá hniezdna lokalita kolibkára zeleného v rámci Slovenska.
  • Nízke Tatry sú druhým najvyšším kryštalinicko-jadrovým pohorím Vnútorných Západných Karpát
  • Demänovská dolina má najhlbší jaskynný systém na Slovensku (jaskyňa Starý Hrad -432 m); Demänovský kras je najdlhším krasovým systémom na Slovensku (cca 24 km).
  • Najstaršou rezerváciou v Nízkych Tatrách je rezervácia Príboj (vyhlásená v roku 1895).
  • Najstarším chráneným stromom je Korvínova Lipa (700 rokov).
  • Najhlbšou priepasťou je Veľká ľadová priepasť (125 m).
  • Najvyšším vodopádom je Brankovský vodopád (55 m).
  • Najväčším plesom je Vrbické pleso (1,8 ha).
  • Najväčšou rezerváciou je Skalka (2'659 ha).
  • Najvyššie položenou osadou je Magurka (1100 m.n.m.).
Použité zdroje: stránky Horskej služby , SAZP , Slovenského hydrometeorologického ústavu , Mapa Donovaly - Šachtička - Turecká (textová časť), Vojenský kartografický ústav, 2000, www.liptov.sk , stránky o NAPANT-e .


Nízke Tatry : sprievodca hrebeňom
web: www.adwantage.sk/nizke-tatry, e-mail: nizke-tatry@adwantage.sk
[2001-2003 © bomo]
Reklama: Lyžovanie v Slovenskom Raji - ideálna lyžovačka a ubytovanie pre zimné pobyty