Nízke Tatry : prechod hrebeňa

[letný prechod] [zimný prechod] [potrebná výbava]

Letný prechod hrebeňa Nízkych Tatier

1. deň (Šumiac » Kráľova Hoľa » útulňa Andrejcová), cca 7-8 hodín

Nástup zo Šumiacu sa dá alternovať z dediny Telgárt či Vernár. Po asi trojhodinovom strmom výšlape sa dostanete na vrchol Kráľovej hole, kde sa nachádza vysielač, budova telekomunikácií a vojenský objekt vysielača. V prednej miestnosti telekomunikačnej budovy sa môžete schovať pred nepohodou (na Kráľovej holi je takmer vždy hnusné počasie, prší alebo fúka silný vietor alebo oboje naraz) a dať si oddych. Potom vyrazíte po trávnatom hrebeni s veľkými skalami cez Strednú Hoľu na dvojvrchol Orlové s veľkým krížom. Ďalej na vrchol Bartková, cez lúkovitý terén a kosodrevinu. Pokiaľ v noci pršalo, tak kosodrevina vás premočí do poslednej nitky, od topánok až po krk. (Na túto trasu cez kosodrevinu po daždi doporučujeme nepremokavé, ale zároveň oderuvzdorné nohavice, napr. Gore-tex s Cordurou). Značka ďalej pokračuje cez les a vysokú trávu až prudko klesá do Ždiarskeho sedla. Tu môžete nabrať vodu, ak sa vám chce zísť dole na smerom na juh asi 10 minút po modrej značke. V Ždiarskom sedle sa dá aj núdzovo prespať v neďalekom senníku, prípadne zísť z hrebeňa (na juh do Pohorelej, na sever do Liptovskej Tepličky). Zo sedla stúpa cesta strmo nahor cez les, neskôr pasienky až na Andrejcovú, kde sa na pravej strane lúky nachádza pomerne zachovalá a veľká drevená útulňa. Tu doporučejeme zakotviť na prvú noc. Pred útulňou je výdatný prameň. Zo Šumiaca by ste sem mali doraziť za takých sedem až osem hodín.

2. deň (Andrejcová » útulňa Ramža), cca 6-7 hodín

Z Andrejcovej vyrazíte cez lúky na Heľpiansky vrch, ďalej potom miernym klesaním do sedla Priehybka. Tu sa asi 5 minút smerom na juh po modrej značke nachádza prameň vody. Pokračuje ďalej strmý výstup po chodníku, kde sa dosť šmýka, až na Veľkú Vápenicu. Je to pomerne placatý kosodrevinový vrch, posiaty rôznymi srandovnými skalami. Nasleduje brutálny zostup do sedla Priehyba, kde je opäť možné nabrať vodu z neďalekého potoka (na severozápad, kúsok po žltej). V sedle bol kedysi turistický prístrešok, no podľa správ z leta 2003 je už úplne zničený. Tu navrhujeme doplniť zásoby energie a vydať sa opäť na strmý výstup po rozbitom chodníku smerom na Kolesárovú. Po výstupe prichádza dlhší pohodový rovný úsek, ktorý je však dosť rozmočený. Po daždi je to dosť dobrá sranda - skôr to vyzerá akoby ste prechádzali cez stred močiara. Cesta vedie na Kolesárovú a ďalej prichádzajú nie veľmi príjemné úseky s hustou kosodrevinou, ktorá je najzábavnejšia najmä po daždi (alebo počas neho). Obtiažny kosodrevinový chodník pokračuje cez Oravcovú, ďalej sa lúkami a kosodrevinou dostanete na placatý kosodrevinový vrchol Zadná hoľa. Potom cesta pokračuje popod vrchol Homôľka, potom nasleduje klesanie na Havraniu poľanu a cez lúky sa dostanete do lesa. Chodník vedie lesom, až kým sa dostanete na jedno inkriminovanú čistinku s vozovou (šotolinovou) cestou. Na tejto čistinke odbáča značka doprava do lesa, nechoďte ďalej po ceste! Chodník vedie ďalej lesom až na miesto, ktoré je označené tabuľkou "Poľana Ramža". Nepriehladnite túto tabuľku, pretože pri nej treba odbočiť doprava do lesa po cestičke, ktorá asi po 50 metroch ústi na čistinku s útulňou Ramža. Tu navrhujeme rozbiť tábor. Prameň vody sa nachádza asi 5 minút od chaty, na zvážnici. Zavedú vás k nemu drevené šípky. Pokiaľ pršalo, je cesta k nemu trocha zložitejšia.

3. deň (Ramža » Čertovica » Chata M. R. Štefánika), cca 5-6 hodín

Ráno vyrazíte z Ramže sympatickým lesíkom na Bacúšske sedlo. Chodník ide nenáročným terénom takmer po vrstevnici. Zhruba po polhodine dorazíte do Bacúšskeho sedla. Cesta stále pokračuje lesom cez bývalú lesnú škôlku - tu bude potrebné prekonať štyri ploty tejto škôlky. Prvý plot je už zničený, takže ho len prekročíte, cez druhý treba preliezť po schodíkoch, ktoré tu na vása čakajú; ďalšie dva ploty sa dajú tiež prekročiť. Pokračujete ďalej lesom, po traverze Čertovej svadby, až do sedla za Lenivou. Odtiaľ vedie zpevnená cesta dole až na Čertovicu (významné horské sedlo a lyžiarske stredisko; cesta spájajúca juh a sever Nízkych Tatier). Tu sa dajú oficiálne v priestore za motorestom postaviť stany, no dopočujeme doraziť to až na Chatu M. R. Štefánika. Môžete doplniť zásoby (dá sa tu kúpiť aj chlieb, i keď veľmi draho; vodu vám v motoreste ani v penzióne oproti len tak nedajú, skúste v súkromných chatkách) a vyraziť prudko do kopca popri vleku smerom na Lajštroch. Stúpanie na Lajštroch je trocha fuška, prekonáte hranicu lesa a cez lúky sa dostanete na Lajštroch. Prichádza celkom pekný úsek s dobrými výhľadmi. Chodník ďalej klesá (štýlom hore-dole) do Kumštového sedla cez kosodrevinový terén. Nasleduje Pánska hoľa, potom sympaticky rovná časť až na rázcestník Králička (sem prichádza značka z Bocianskeho sedla). Ďalej sa ide po širokom chodníku masívu Králičky s perfektnými výhľadmi (a kosodrevinou). Prichádza záverečný úsek a serpentínovité klesanie dole ku chate M. R. Štefánika. Tento úsek prekonajte po vyznačenom chodníku, neskracujte si cestu šikmo dole! Serpentíny sú tu spravené zámerne, aby sa neničil už aj tak eróziou nahlodaný svah. Na chate to môžete pre dnešok zapichnúť. (Ak si chcete vybehnúť ako bonus na Ďumbier, nezabudnite, že priama cesta od chaty na vrchol je v čase bez snehovej pokrývky uzavretá a musíte ísť dookola cez Krupovo sedlo).

4. deň (Chata M. R. Štefánika » Chopok » útulňa Ďurková), cca 5-6 hodín

Z chaty vyrazíme traverzom masívu Ďumbiera, cez skalné more príjemnou cestou až do Krúpovho sedla. Zo sedla si môžete vybehnúť hore na Ďumbier (ak ste tak neurobili ešte predchádzajúci deň). Hrebeňovka ďalej pokračuje neuveriteľným dláždeným chodníkom až na Chopok (na tú chvíľu je to príjemná zmena, ale na druhej strane dláždený chodník na hrebeni hôr - nechutné). Tu sa treba predrať cez davy komerčných výletníkov (naštastie lanovka nepremáva až na vrchol :) a pokračovať po vykachličkovanom chodníku až na Ďereše. Odtiaľ vedie cesta do sedla Poľany, potom šup hore na Poľanu po hlbokom vybrázdenom chodníku. Potom cesta odbáča ostro doľava na Krížske sedlo (v tomto úseku až po Kotliská vidno často kamzíky), na Kotliskách zase pre zmenu prudko doprava. Odtiaľto vidno na južnej strane fajné lavínové žlaby, prípadne sa dá vybehnúť na Skalku (po žltej), ale to len keby ste sa naozaj veľmi nudili. Naša červená značka však pokračuje na Chabenec, odkiaľ je to už iba kúsok do sedla Ďurkovej. Tu doporučujeme zaparkovať na ďalšiu noc. Teda nie priamo v sedle, ale zísť dole na chatu Ďurková, ktorú zo sedla budete vidieť. Značka síce udáva, že chata je ešte 15 minúť ďaleko, no nenechajte sa zmiasť, za 5 minút ste tam aj po kolenách.

5. deň (Ďurková » Veľká Chochuľa » Donovaly), cca 7-8 hodín

Z chaty sa ráno treba vyšplhať späť na hrebeň a nabrať tak znova stratených 300 výškových metrov. Treba začať s elánom a humorom, čaká vás asi najťažší úsek hrebeňovky. Na hrebeni to vezmete opäť po červenej značke (pre tých s horšou orientáciou: doľava) na Ďurkovú, ďalej na najbližší kopec Zámostská hoľa, cez rázcestník s modrou (kde sa dá zísť do Magurky, ak by ste už nevládali) a na trávnatú Latiborskú hoľu. Cesta potom klesá, no neskôr stúpaním traverzujete Veľkú hoľu, až kým prídete do sedla pod Skalkou. Chodník ďalej traverzuje vrchol Skalka (cesta cez kosodrevinu poteší - najmä po daždi :) a stúpa na Košarisko. O kúsok ďalej míňame kríž (na pamiatku českého športovca, ktorý to už nerozchodil) a lezieme na Veľkú Chochuľu s dobrými výhľadmi. Odtiaľ cesta klesá na Malú Chochuľu, a vedie na Prašivú. Na Prašivej ale nie je žiadna značka či smerovník, takže si možno ani neuvedomíte, že ste ju prešli - až kým nezačne brutálny zostup dole (predtým sa však ešte môžete napásť v čučoriedkovom raji). Po štyroch dňoch toho už má človek celkom dosť a tak sa na zostup z Prašivej nijako netešte. Cesta dlho vedie hustou kosodrevinou, no potom vchádza do nádherného lesa a stromovým "tunelom" vás dovedie do Hiadeľského sedla (tesne pred Hiadeľským sedlom je odbočka k prameňu, ale nijako sa tým netrápte, aj v sedle je voda). Dostávame sa teda do Hiadeľského sedla, ktoré je oficiálnou hranicou Nízkych Tatier. Cez sedlo sa ťahá elektrické vedenie, kúsok od sedla je prameň vody a dobre uzavretá chata (na verande sa však dá zložiť v prípade núdze). Zo sedla sa dá prípadne odbočiť na sever do Korytnice - je to najrýchlejší zostup dole do civilizácie. Ale každý správny hrebeňovkár pokračuje ďalej až na Donovaly! Takže červená značka vedie ďalej do kopca na Kozí chrbát. Prípadne sa dá traverzovať severnou stranou po žltej značke (a po ceste na traverze nabrať voda). Za Kozím chrbátom je sedlo Hadlanka, kde sa obidve značky zbiehajú a ďalej už vedie len červená značka cez lúky na placatý vrchol Kečka, na ktorom sa v lete pasú kravy a iná háveď. Z Kečky vedie cesta trochu dole na lúčku v lese, kde sa prudko stáča (chodník, nie lúka :) a odbáča do hustého lesíka. Na lesík nadväzuje širšia vozová, kamenistá cesta, ktorú neskôr strieda asfaltka. Nakoniec sa popri lyžiarských vlekoch dotrepete po asfaltke až na Donovaly, kde to môžete zapichnúť na osviežujúci iontový nápoj (pivo) do niektorého z mnoha penziónikov či hotelíkov.

Zimný prechod hrebeňa Nízkych Tatier

• Úseky s kosodrevinou (Prašivá, Králička » Lajštroch, časť východného hrebeňa) sú pri vysokej a zároveň mokrej vrstve snehu bez snežníc takmer neprechodné. Resp. sa budete zabárať vyše pása a cesta bude zbytočným trápením. Ak nemáte snežnice, vyrazte na túru čo najskôr ráno pokiaľ nevyjde slnko.
• Snežnice nie sú veľmi vhodné pri stúpaní/klesaní väčšom ako 40 stupňov. Rovnako sa s nimi zle chodí po veľmi šikmých traverzoch.
• V prípadne zamrznutého snehu, resp. ľadu (najmä úseky Prašivá, Chabenec, Kotliská, Ďumbier) budete na viacerých úsekoch potrebovať mačky.
• V zime sú úplný bonus paličky, najlepšie teleskopické. Bez nich by ste sa na zimnú hrebeňovku nemali vydať.
• Nevyberte sa na zimný prechod hrebeňa na bežkách. Viac si prečítajte v odpovedi v Otázkach a odpovediach.
• Nezabudnite na opaľovací krém (min. faktor 30) a na slnečné okuliare. Sneh odráža ultrafialové žiarenie, takže ak svieti slnko, spálite sa skôr ako v lete. Slnečné okuliare sú "a must have".
• Niektoré úseky hrebeňa sa dajú traverzovať - napr. viacero kopčekov v úseku Králiková » Lajštroch. Rovnako sa dá traverzovať Veľká Vápenica (isto ju radi pri zimnom prechode oželiete :)
• Bacha na lavíny - zbytočne nechoďte k okrajom zrázov, nehulákajte na stráňach, atď. (viac v kapitole Na čo si dať pozor » Lavíny).
• Najpohodlnejšia cesta na hrebeň v zime je z Trangošky na Chatu M. R. Štefánika. Kedže je to zásobovacia cesta pre chatu, býva väčšinou schodná (min. na skialpoch). Záverečný úsek býva na pešo bez snežníc alebo pásov niekedy zábavný, pretože cesta je vyhladená od lyží a tak sa riadne šmýka.
• Pokiaľ fotografujete, nezabudnite na UV filter.

Potrebná výbava

Letný prechod hrebeňa

• Kvalitné horské boty sú základ. Na Chopku síce občas stretnete výletníkov v šlapkách alebo dokonca aj v lodičkách, no túto úchylku neradno nasledovať. Na prechod hrebeňa treba kvalitné horské boty s vibramovou podrážkou. Najlepšie vysoké, skúsenejší to však v pohode prejdú v nízkych trekových botách, či dokonca v kvalitných teniskách. Začiatočníkom však určite doporučujeme vysoké trekingové vibramové topánky. Ideálny je Gore-tex - vydrží najdlhšie suchý. Ale počas dažďa v trávnatom teréne sú aj Gore-texové boty za chvíľu mokré :). Je vhodné (takmer nutné) mať so sebou aj nejakú druhú obuv na prezutie - vzhľadom na hmotnosť a terén sa osvedčili sandále. Trekingové boty sa vám sušia a v sandáloch môžete zatiaľ behať po chate, či ísť na von z útulne na WC alebo skočiť k neďalekému prameňu po vodu. A vôbec im nevadí, keď ich namočíte :) Zaujímavou alternatívou k pevným trekovým botám sú trekingové sandále s pevnou podrážkou (na niektoré časti hrebeňa).
• Stan. Na hrebeňovku Nízkych Tatier vôbec nie je potrebný. Prechod sa dá naplánovať tak, že prespíte v útulniach alebo v horskách chatách. Výhodou stanu však je, že môžete zakotviť hocikde a nemusíte sa hnať do vytýčeného cieľa. Najmä ak idete na hrebeň v Nízkych Tatrách prvýkrát, tak vám stan dodá pocit istoty :) Ako alternatíva k ťažkému stanu prichádza do úvahy fólia, ktorú v prípade dažda použijete.
• Karimatka a spacák. Karimatka ideálne nafukovacia. Tie sú však stále celkom drahé. Tenké hliníkové nemajú žiadny zmysel. Takže zostáva na výber klasická kempingová. Ale ak si odopriete trocha pohodlia, tak na hrebeňovke Nízkych Tatier teoreticky nepotrebujete karimatku vôbec - prespíte buď v útulni alebo v chate. Spacák nemusí byť extremne teplý, pokiaľ budete spať v chatách a útulniach. Oceníte najmä jeho nízku váhu a skladnosť (napr. aby sa dal po šírke vopchať na dno ruksaku).
• Varič. Pri prechode hrebeňa v Nízkych Tatrách sa veru zíde. Najesť sa síce môžete na chatách a medzitým to prežiť na suchom jedle, ale taký teplý čaj ráno vždy pomôže. Klasikou je český VAR2. Plus nejaká plynová náplň (kartuša), plus závetrie (skúste si bez neho niečo uvariť na Kráľovej holi :). Ešus k tomu.
• Oblečenie. Individuálna záležitosť. Nepremokavá bunda (Gore-tex a pod.) je výhodou. Pršiplášť bodne tiež, najmä tie s hrbom (miestom) pre ruksak. Vhodné sú nepremokavé nohavice, najlepšie s oderuvzdorným povrchom (Cordura), ktoré uplatníte v mokrej kosodrevine. Dostatok ponožiek (v zálohe dvojmo), do topánok jedny hrubé a jedny tenké (najlepšie trekingové, bez švov, ideálne Klimatex a podobné materiály). Polartecová bunda sa na noc zíde. Klimatexové tričko poteší. Skrátka - moderné materiály (Klimatex, Moira, Gore-tex...) vôbec nie sú na zahodenie. Nie z nejakého snobského dôvodu, jednoducho preto, že sú ľahké, funkčné a rýchlo schnú (ak šlapete dve hodiny do kopca s ruksakom v bavlnenom tričku a vyjdete na vrchol, kde fúka vietor, tak rýchlo uvidíte ten rozdiel medzi klimatexovým a bavleneným tričkom). Rýchloschnúci materiál je pri hrebeňovke, kde vás zastihne dážď, kľúčovým pojmom - taká flanelová košela či bavlnené ponožky vám cez noc v žiadnom prípade neuschnú. Všetko je však otázkou pohodlia - môžete sa vybrať aj v klasických teplákoch a flanelke, ak vám nevadí, že budete celí čas mokrí či už z potu alebo dažďa.
• Opaľovací krém. V lete musí byť. Vo vyšších nadmorských výškach je samozrejme silnejšie UV žiarenie. Chce to krém s faktorom aspoň 30. Rozdiel medzi faktorom 30 a faktorom 60 je, že 30-ka odfiltruje 90% slnečného žiarenia a 60-ka 95%. Skrátka nad faktorom 30 už tie rozdiely nie sú také významné.
• Slnečné okuliare. V lete nie sú nevyhnutné, ale v prípade ostrého slnečného svetla sa predsalen zídu. Okuliare so správnou farbou (oranžová) zvyšujú kontrast v prípade hmly a šera.
• Mobilný telefón. Ten sa zíde najmä v prípade akejkoľvek krízovej situácie - lavína, úraz, medvede, vyčerpanie, zablúdenie (medzi krízové situácie radíme aj tú, keď dojde zásoba fernetu, no vtedy mobil nepomôže :). Na hrebeni Nízkych Tatier je signál celkom dobrý, pod hrebeňom a v dolinách je to horšie. Čislo na Horskú službu je 622 zo siete Orange, z ostatných sietí 0905 622 622.
• Baterka. Najlepšie "čelovka", ideálne LED-ková. Čelovky majú niekoľko nesporných výhod: máte voľné obidve ruky, čo sa vždy zíde (pri stavaní stanu, pri balení, pri príprave jedla, pri chôdze v tme) a sú väčšinou lahšie ako klasické baterky. Výhodou LED čeloviek je ich minimálna spotreba - vydržia svietiť desiatky hodín. Aj keď nie tak veľmi do diaľky a silno ako klasické žiarovky, ale tá výdrž tieto nevýhody jednoznačne predčí. Niektoré LED čelovky bývajú kombinované aj s klasickými žiarovkami (halogénovými a pod.), takže odpadá aj táto nevýhoda. Cena LED čeloviek už nie je taká závratná ako kedysi.
• Ruksak. K nemu len toľko, že by to mal byť pohodlný kus. Takých 60l v pohode stačí. Najtažšie veci hore (stan), najľahšie dole (spacák). Pokiaľ nemáte pršiplášť s "hrbom" aj na ruksak, potom je vhodné baliť veci do igelitových (nie mikroténových - ten prepúšta vodu a vlhkosť) tašiek. Najlepšie sa však osvedčilo jedno veľké vrece (z hrubšieho) igelitu, ktorým vysteliete ruksak. Potom vám môže na ruksak pršať koľko chce, môžete ho položiť aj na mokrú trávu a navyše sa tak pohodlnejšie šlape ako s "hrbatým" pršiplášťom.

Zimný prechod hrebeňa

• Snehové návleky
• Opaľovací krém
• Slnečné okuliare
• Snežnice
• Mačky
• Oblečenie
• Varič
• Termoska