Nízke Tatry : zaujímavé miesta

[na hrebeni] [mimo hrebeňa]

Na hrebeni

1. Chata M. R. Štefánika. Určite sa tu zastavte, aj ak ste tu pôvodne neplánovali spať. Dajte si skvelý bylinkový čaj a vychutnajte fantastickú atmosféru v drevenej jedálni, najmä večer (najlepšie zimný), keď v kozube praská drevo a miestnosť je nabitá turistami... Ústretoví ľudia, prijateľné ceny, teplá sprcha a najvyššie čapované pivo v Česko-Slovensku si vás určite získajú!
2. Na severnej strane pod Ďumbierom je (aj nie je) malé pleso, resp. pliesko. Totiž, pleso vidno, len keď je dostatok vody, inak je vyschnuté. A nemá žiadne meno. (Ak nerátame toto minipliesko, tak je v Tatrách iba jedno seriózne pleso - Vrbické pleso v Demänovskej doline; inak občas sa kde-tu prechodne objaví nejaké mikropliesko na severnej strane pod Chopkom a pod Kotliskami).
3. Nemali by ste si nechať ujsť kamzíky. Tie vám síce tak či tak ujdú, ale niekedy vám prebehnú pár metrov pred očami. Pri hrebeňovke ich môžete vidieť na viacerých miestach v západnej časti Nízkych Tatier, najčastejšie na Ďumbieri (v okolí vrchola) a pri Kotliskách. Mimochodom, kamzík nie je pôvodným obyvateľom Nízkych Tatier - chudáka ho sem priviezli z Vysokých Tatier začiatkom sedemdesiatych rokov. Niektoré sezónne uzávery v Nízkych Tatrách sú aj kvôli kamzíkom (aby mali nerušenú ruju). V decembri 2002 bolo pri sčítaní kamzíkov zaregistrovaných 83 jedincov; populácia kolíše od 95 do 110 kusov. Sčítanie robí každý rok na jar a na jeseň Správa národného parku Nízke Tatry, v oblasti hlavného hrebeňa Nízkych Tatier medzi Ďurkovou a Kumštovým sedlom vrátane bočných hrebeňov Skalka, Bôry, Gáple.
4. Občas po ceste hrebeňom stretnete svišťe. Na Ďerešoch vraj občas poskakujú priamo na chodníku, k videniu sú aj v okolí Ďumbiera. Svišť v zime upadá do zimného spánku, kedy mu tep klesá z 80 na 4 za minútu a tiež sa znižuje počet vdychov. Namiesto normálnych 25 vdychov za minútu sa v zimnom spánku svišť nadýchne len raz za štyri minúty. Celkom ekonomické :)
5. Za návštevu stojí Jaskyňa mŕtvych netopierov. 14 kilometrov jaskynných chodieb, hĺbka 360m, vchod vo výške 1520mnm. Názov jaskyne je odvodený od množstva kostí netopierov, ktoré tu boli objavené. Dokonca sa tu našla aj kostra medveďa, ktorý sem zablúdil, ale už netrafil von. Jaskyňa je verejne prístupná, no treba si prehliadku dopredu rezervovať. Bude vás sprevádzať speleologický sprievodca. Vchod do jaskyne sa nachádza na značke, ktorá vedie z Chaty M. R. Štefánika dole na Trangošku, asi hodinu cesty od chaty (ak o jaskyni neviete, tak ju ľahko prehliadnete, vchod nie je vidno od chodníka). Prehliadka je celkom zážitok, dostanete totiž obleky, prilby, baterky a úväzky. Vybrať si môžete z niekoľkých okruhov, ten najjednoduchší a najkratší má elektrické osvetlenie. V jaskyni (ako to už v jaskyniach býva) je celkom kosa, priemerná teplota okolo 3,5 stupňa a v častiach, kde sa nacháza ľad, je len jeden stupeň. Keďže je to otvorený jaskynný systém, tak v jaskyni fičí vietor. Jaskyňa bola objavená relatívne nedávno (v porovnaní s ostatnými verejne prístupnými slovenskými jaskyňami), v roku 1981. Je to druhý najdlhší a tretí najhlbší jaskynný systém na Slovensku; najväčší kus priestoru (Bystrický dóm) leží niekde zhruba pod Chatou M. R. Štefánika. Tel. čísla, na ktorých si môžete dohodnúť prehliadku jaskyne, sú 0867/620670, 695250, 675428. Viac informácií na www stránkach jaskyne.

Mimo hrebeňa

• Prírodná rezervácia Ohnište. Na juhu už z Jánskej doliny viditeľné vápencové zrázy, na severnej strane krasová plošina. Kúsok od vrchola Ohnište sa nachádza najvyššie skalné okno na Slovensku (20m) a tiež Veľká ľadová priepasť (125 metrov); ani k jednému však nevedie značená cesta.
• Atraktívna je Jánska dolina na severnej strane Nízkych Tatier. Ide o dlhú (cca 8km) dolinu, ktorá slúži ako rekreačná oblasť a lyžiarske stredisko (naštastie nie je taká komerčne precpaná ľudmi ako napríklad Demänovská dolina). Veľký počet sympatických chát a ubytovní, kde sa dá prijemne prespať. Na začiatku doliny je malá obec Liptovský Svätý Ján s viacerými termálnymi a minerálnymi prameňmi a s pekným ranogotickým kostolom. Hneď za Jánom v doline je termálne kúpalisko. Jánska dolina je vhodným východiskovým bodom na rôzne túry - aj na hrebeň Nízkych Tatier (napr. smer Ďumbier či Chopok). Do Liptovského Jána, resp. doliny vedie dobré autobusové spojenie z Liptovského Mikuláša. V doline je viacero jaskynných útvarov. Z Jánskej doliny vedie aj chodník na Ohnište (viď viď vyššie). Pobyt v Jánskej doline môže byť príjemnou alternatívou hrebeňovky, prípadne jej zakončením. Pokračovaním Jánskej doliny je 6km dlhá dolina Štiavnica, cez ktorú vedie modrá značka smerom na Ďumbierske sedlo. Mimochodom vhodná bežkárska trasa (v zime, samozrejme :).